Castro Afonso: Defisiénsia La’ós Barreira, maibé Motivasaun atu Luta

Ekonomia, Nasional482 Views
banner 468x60

Dílipost.com, Loron 12 Fulan Maiu 2026 — Iha mundu ida ne’ebé dala barak foka liu ba limitasaun fíziku, Castro Afonso mai hodi hatudu katak kbiit loloos nian hela iha fuan no hanoin. Nu’udar joven kbiit-la’ek (ema ho defisiénsia) ne’ebé mai husi foho origen husi munisípiu Ermera, la’ós de’it luta atu hetan títulu akadémiku, maibé nia luta hela atu foti dignidade ema ho defisiénsia sira nian iha Timor-Leste.

Oan Dahuluk ho Responsabilidade Boot Castro moris iha loron 3 fulan-Juñu tinan 2001, iha Koliati-Loetelu, Suku Koliati, Postu Administrativu Hatolia A, Munisípiu Ermera.

banner 336x280

Nu’udar oan dahuluk husi kazál Tome Afonso no Juliana Martins Gago, nia halo knaar todan nu’udar “roman” ba nia alin na’in neen seluk.

​Husi família ho oan na’in ualu, maibé lakon alin mane ida ne’ebé fila ona ba Aman Maromak, Castro aprende moris ne’e luta. Maski moris ho kondisaun defisiénsia, nia nunka tau nia an nu’udar vítima. “Edukasaun mak xave ba moris independente no ba mudansa,” dehan Castro ho fiar an.

​Jornada edukasaun Castro nian la’ós de’it istória kona-ba tuur iha kadeira eskola nian, maibé istória kona-ba persisténsia.

Nia hahú nia estudu iha Ensinu Primáriu EBF Rai-Raga (2010-2016), kontinua ba Ensinu Báziku EBC Paralelo Raimerhei (2016-2019), no finaliza Ensinu Sekundáriu iha Eskola Immaculate Heart of Mary, Tibar iha tinan 2023.

​Agora, Castro foti pasu boot liu iha nia moris: sai estudante finalista iha Universidade Nasionál Timor Lorosa’e (UNTL). Atualmente, nia iha semestre 7, livre teoria, iha Departamentu Inkluzaun Komunitária Sosiál, Fakuldade Siénsia Sosiais no Polítika. Nia hili dalan ida ne’e ho razaun ida, nia hakarak hatene oinsá sosiedade bele sai inkluzivu liu ba ema hotu.

​Negósiu Ki’ik Kontra Dependénsia ​dezafiu boot liu ne’ebé Castro hasoru iha Dili mak kestaun ekonómika no asesu. Maibé, duké hein de’it karidade, nia hili atu sai empreendedor. Liuhusi negósiu ki’ik ne’ebé nia kria rasik, nia konsege sustenta nia nesesidade loron-loron nian ba ninia estudu.

​Ba Castro, independénsia ne’e hahú husi fuan. “Se ita la moris independente, ita rasik tenke kria servisu alternativu ba ita-nia prosesu,” nia argumenta. Atitude ida ne’e foti nia sai husi paradigma katak ema defisiénsia tenke depende de’it ba tulun ka subsídiu.

Caslistro nia ​mehi ba Futuru sai Defensór ba Direitu Inkluzivu. ​Nu’udar finalista tinan akadémiku 2026, Castro prepara an ona atu tama ba mundu profisionál. Nia mehi la’ós de’it atu hetan servisu, maibé atu sai Voz (lia-la’ek) ba maluk sira seluk ne’ebé sei iha hela nakukun laran tanba limitasaun fíziku.

​Nia hakarak uza matenek ne’ebé nia hetan iha UNTL hodi influénsia polítika públika iha Timor-Leste, hodi garante katak labarik no joven defisiénsia seluk iha Ermera, ka iha kualker fatin, bele hetan oportunidade hanesan, eskola ne’ebé di’ak, transporte ne’ebé fasil, no respeitu husi komunidade.

​Jornada Castro Afonso nian sei la’o hela. Maski sei iha dezafiu barak iha oin, maibé ho prinsipál “Luta ne’e sei la’o hela iha dalan klaran,” nia hatudu ona ba Timor-Leste katak limitasaun fíziku sei la bele hapara hanoin ida ne’ebé hakarak semo aas.

Jornalista : Estajiaria Catarina/Natália.

banner 336x280

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *